Verbálna dyspraxia

Verbálna dyspraxia
Verbálna dyspraxia ako nozologická jednotka je zložitým problémov v zmysle patogenézy aj klinického obrazu 
narušenia reči. Raný vývin reči u detí  s verbálnou dyspraxiou je odlišný už v jeho najranejších etapách. A vždy 
sa odráža v spomalenom a odlišnom jazykovom vývine a vedie k oneskorenému vývinu reči a jazyka a k nedodržaniu 
vývojových medzníkov .
Neskoré odhalenie  nesie so sebou riziko progredovania poruchy reči a narušenie zdravého psychického vývinu 
dieťaťa. Otázka lézie nie je zatiaľ jednoznačne vyriešená  a aj napriek dlhoročnému výskumu nebol dosiaľ objavený
vývojový syndróm. Napriek tomu , že u dospelých pacientov s rečovou apraxiou je preukazateľná kortikálna lézia, 
ktorá postihuje oblasti frontálneho laloka zodpovedné za motorické programovanie  u detí s verbálnou dyspraxiou 
tomu tak nie je . Ani posledné výskumy  v tejto oblasti nepriniesli presvedčivé dôkazy o neurologickej lézii u 
detí. Posledné desaťročie prinieslo zvýšenie záujmu o túto problematiku v Amerike aj Európe. ASHA skonštatovala, 
že neexistuje žiadny validný zoznam diagnostických kritérií, ktoré by odlišovali vývinovú verbálnu dyspraxiu (VVD)
od iných porúch reči, najmä tých, ktoré vznikajú vplyvom fonologických deficitov alebo neuromuskulárnych 
deficitov (dyzartria). Odporúča sledovať tri hlavné oblasti, na ktorých sa zhodla väčšina odborníkov venujúcim sa
VVD (ASHA 2007):
Nekonzistentné chyby v produkcii konsonantov a vokálov pri opakovaní slabík a slov,
Predĺžené a narušené ko-artikulačné prechody medzi zvukmi a slabikami,
Nesprávna, neprimeraná prozódia (najmä prízvuk lexikálny, frázový).
Kráľovská Londýnska akadémia logopédov v príručke z  roku 2011   Developmental verbal dyspraxia zdôrazňuje, 
že problematika verbálnej dyspraxie je pomerne nejasná, a mnohokrát sa zamieňa s fonologickou poruchou prípadne 
narušeným vývinom reči a že v podstate prítomnosť syndrómu  vývinovej verbálnej dyspraxie je pomerne ojedinelá.
Verbálna dyspraxia, ako taká, sa projekuje do celého vývinu reči a nie je  izolovaným problémom artikulácie. 
V žiadnom prípade nejde o fyziologický stav  spôsobený iba oneskorovaním vo vývine reči, ktorý sa, ktorý sa 
ďalším vývinom spontánne upraví , ale ide o vážne narušenie a ohrozenie ďalšieho vývinu reči. Preto je potrebné 
zaradenie tejto problematiky aj do postgraduálneho  vzdelávania  klinických logopédov.   
  

Verbálna dyspraxia ako nozologická jednotka je zložitým problémov v zmysle patogenézy aj klinického obrazu 

narušenia reči. Raný vývin reči u detí  s verbálnou dyspraxiou je odlišný už v jeho najranejších etapách. A vždy 

sa odráža v spomalenom a odlišnom jazykovom vývine a vedie k oneskorenému vývinu reči a jazyka a k nedodržaniu 

vývojových medzníkov .

Neskoré odhalenie  nesie so sebou riziko progredovania poruchy reči a narušenie zdravého psychického vývinu 

dieťaťa. Otázka lézie nie je zatiaľ jednoznačne vyriešená  a aj napriek dlhoročnému výskumu nebol dosiaľ objavený

vývojový syndróm. Napriek tomu , že u dospelých pacientov s rečovou apraxiou je preukazateľná kortikálna lézia, 

ktorá postihuje oblasti frontálneho laloka zodpovedné za motorické programovanie  u detí s verbálnou dyspraxiou 

tomu tak nie je . Ani posledné výskumy  v tejto oblasti nepriniesli presvedčivé dôkazy o neurologickej lézii u 

detí. Posledné desaťročie prinieslo zvýšenie záujmu o túto problematiku v Amerike aj Európe. ASHA skonštatovala, 

že neexistuje žiadny validný zoznam diagnostických kritérií, ktoré by odlišovali vývinovú verbálnu dyspraxiu (VVD)

od iných porúch reči, najmä tých, ktoré vznikajú vplyvom fonologických deficitov alebo neuromuskulárnych 

deficitov (dyzartria). Odporúča sledovať tri hlavné oblasti, na ktorých sa zhodla väčšina odborníkov venujúcim sa

VVD (ASHA 2007):

Nekonzistentné chyby v produkcii konsonantov a vokálov pri opakovaní slabík a slov,

Predĺžené a narušené ko-artikulačné prechody medzi zvukmi a slabikami,

Nesprávna, neprimeraná prozódia (najmä prízvuk lexikálny, frázový).

Kráľovská Londýnska akadémia logopédov v príručke z  roku 2011   Developmental verbal dyspraxia zdôrazňuje, 

že problematika verbálnej dyspraxie je pomerne nejasná, a mnohokrát sa zamieňa s fonologickou poruchou prípadne 

narušeným vývinom reči a že v podstate prítomnosť syndrómu  vývinovej verbálnej dyspraxie je pomerne ojedinelá.

Verbálna dyspraxia, ako taká, sa projekuje do celého vývinu reči a nie je  izolovaným problémom artikulácie. 

V žiadnom prípade nejde o fyziologický stav  spôsobený iba oneskorovaním vo vývine reči, ktorý sa, ktorý sa 

ďalším vývinom spontánne upraví , ale ide o vážne narušenie a ohrozenie ďalšieho vývinu reči. Preto je potrebné 

zaradenie tejto problematiky aj do postgraduálneho  vzdelávania  klinických logopédov.   

  

Kľúčové slová: verbálna dyspraxia, lézia, raný vývin, artikulácia, motorické plánovanie.